Mladý tučniak cisársky prvýkrát opúšťa kolóniu a vydáva sa smerom k oceánu. Dospelé zvieratá túto trasu poznajú, no pre novú generáciu je každý krok súčasťou učenia, ktoré nemožno nahradiť skúsenosťou niekoho iného.
Prvá cesta k oceánu ako hlavná línia dokumentu
Luc Jacquet sa k tučniakom vracia po úspechu pôvodného Putovania tučniakov, tentoraz s modernejšou digitálnou technikou a so sústredením na mladého jedinca. Kamera sleduje prostredie Antarktídy zblízka aj vo veľkých celkoch a ukazuje, ako sa zvieratá orientujú v krajine, ktorá sa mení spolu s počasím a ľadom.
Volanie oceánu nepotrebuje vytvárať ľudský príbeh navyše. Samotný presun od kolónie k vode obsahuje dostatok neistoty: mladý tučniak musí nasledovať inštinkty, reagovať na prostredie a dostať sa k moru, ktoré bude určovať ďalšiu časť jeho života. Dokument tak stavia na jednom jasnom prechode medzi mladosťou a samostatnosťou.
Cesta k oceánu je pre mláďa prvým skutočným oddelením od bezpečia kolónie
Dokument má jednoduchú dejovú líniu, no práve vďaka nej možno sústredene sledovať, koľko praktických úloh musí mladý tučniak zvládnuť bez individuálneho učiteľa. Kolónia poskytuje smer a ochranu iba do určitého bodu. Potom rozhoduje schopnosť nasledovať ostatných, čítať podmienky a reagovať na ľad, vietor či vzdialenosť. Kamera pritom môže striedať intímne detaily s veľkosťou antarktického priestoru, čím ukazuje, aký malý je jeden jedinec v krajine, ktorá mu nič neuľahčuje. Volanie oceánu tak nepotrebuje zvieratá poľudšťovať. Samotný prechod z mláďaťa závislého od kolónie na jedinca schopného vstúpiť do mora má dostatočne silnú dramatickú logiku.
