V Seattli vytiahol Terrell Owens po touchdowne z ponožky fixku a podpísal loptu. Na pochopenie toho gesta netreba vedieť, koľko yardov mal dovtedy na konte. Stačí si predstaviť, že uprostred najprísnejšie zorganizovanej tímovej práce v krajine má ktosi v ponožke prichystanú rekvizitu. Jedni v tom videli dobrý fór, druhí presne ten druh výstupu, ktorý ich na Owensovi vytáčal.
Celovečerný dokument Alexandrie Stapleton má pre obe skupiny jedno prekvapenie už v názve. Spojka medzi krstným menom a iniciálami dáva priestor dvom verziám človeka, ktorého publikum dlho poznalo najmä cez jeho reakcie po úspešných akciách. Čo si zapamätá kamarát z detstva a čo športový komentátor, ak obaja dostanú otázku o tom istom mužovi?
Kto sa pozeral z akej vzdialenosti
Stapleton oslovila Owensových blízkych aj ľudí, ktorí jeho správanie rozoberali z povolania. Novinárka Jemele Hill a komentátor Skip Bayless poznajú cenu televízne príťažlivého momentu. Tréner Andy Reid zase poznal hráča v čase, keď mali Philadelphia Eagles pred sebou oveľa praktickejšiu úlohu, ako sa vyrovnať s jeho povesťou. Chceli vyhrať Super Bowl.
Vo finále proti New England Patriots zachytil Owens deväť prihrávok za 122 yardov. Philadelphia napriek tomu prehrala.
Čo sa zo skóre nedozvieme
Práve taký zápas je dobrou pomôckou pre diváka, ktorému americký futbal nič nehovorí. Výkon jedného hráča sa dá presne zmerať a pritom z neho nemožno vyčítať ani výsledok večera. Podobnú medzeru medzi tým, čo všetci videli, a tým, čo o sebe môže povedať iba Owens, skúma film v osobných rozhovoroch. Tam konečne príde na rad aj človek, ktorý si tú fixku ráno odložil.
Fotogaléria



