Hore je nebo, v doline som ja sleduje chvíľu, keď sa dospievanie prestane spájať iba so slobodou leta. Enrique žije so starou mamou a dni trávi s kamarátmi na babetách, zatiaľ čo jeho matka pracuje mimo dediny. Všetko sa mení vo chvíli, keď pochybnosti o Martine preniknú aj do partie a syn si musí vytvoriť vlastný názor na človeka, ktorému dovtedy bezvýhradne veril.
Katarína Gramatová film napísala aj režírovala a príbeh inšpirovala skutočnými udalosťami z chudobnejších slovenských regiónov. Obsadenie využíva aj nehercov nájdených priamo v lokalite. Výsledkom je dráma, kde cesta medzi domom, dedinou a svetom mimo nej nesie rovnakú váhu ako dialógy: fyzická vzdialenosť od matky je zároveň vzdialenosťou, ktorú Enrique skúša pochopiť.
Matka ako istota, ktorá sa mení na otázku
Film sa nesnaží z Enriqua urobiť detektíva. Dôležitejšie je, ako sa mení jeho vnútorná mapa vzťahov. Priatelia, babka, dedinské reči a vlastné skúsenosti mu ponúkajú rôzne verzie tej istej reality. Coming-of-age rovina preto vyrastá z veľmi konkrétnej situácie: prvýkrát musí pripustiť, že láska k rodičovi a pochybnosť o jeho rozhodnutiach môžu existovať naraz.
Slovensko-český film má približne 93 minút a medzinárodne sa uvádzal aj pod názvom Promise, I’ll Be Fine. Pre domácich divákov je však podstatný najmä jeho lokálny hlas. Dedina, ekonomické podmienky aj slovenčina nie sú kulisou pre univerzálny príbeh, ale dôvodom, prečo sa Enriqueho leto vyvíja práve takto.
Práve preto film nepotrebuje výrazné žánrové atrakcie; napätie vzniká z toho, ako sa mení Enriqueho dôvera voči najbližším ľuďom.
