Autorská komédia Kluci to vidí jinak než holky skladá obraz súčasnej Prahy cez sedem postáv na odlišných miestach dospelého života. Martin, Kamila, Dan, Romana, Karel, Marek a Emma sa stretávajú, míňajú a robia rozhodnutia, ktoré menia blízke vzťahy. Film nemá jednu dominantnú dejovú líniu; zmysel vzniká práve v porovnávaní ich odlišných očakávaní a kompromisov.
Praha spája ľudí fyzicky, nie nevyhnutne emocionálne
Veľké mesto je plné kontaktov a zároveň umožňuje veľmi účinnú samotu. Človek dokáže každý deň stáť v preplnenej električke, pracovať medzi desiatkami ľudí a večer zistiť, že nemá komu povedať podstatnú vec. Film využíva tento rozpor ako spoločné pozadie postáv, ktoré sa snažia nájsť vzťah, pokoj alebo aspoň presvedčenie, že ich život smeruje niekam, čo si vybrali samy.
Motív siedmich mostov funguje bez toho, aby ho film musel neustále vysvetľovať. Most spája dva brehy, no cesta po ňom stále vyžaduje rozhodnutie vykročiť. Podobne aj postavy majú príležitosť priblížiť sa k druhému človeku a napriek tomu zostať na vlastnej strane kvôli strachu, zvyku alebo predstave o tom, ako by mal „správny“ život vyzerať.
David Ondříček pracuje s mozaikou generácií a predstáv o úspechu
Scenár aj réžiu má David Ondříček a medzi ústredné tváre patria Martha Issová, Jaroslav Plesl, Václav Neužil, Jan Nedbal, Vojtěch Vodochodský, Denisa Barešová a Anna Linhartová. Generačne rozdielne obsadenie umožňuje porovnať, ako sa menia očakávania od lásky, práce a osobného naplnenia bez toho, aby jedna skupina automaticky poznala lepšiu odpoveď.
Kluci to vidí jinak než holky je najpresnejší v malých situáciách: oneskorená správa, večera, na ktorú nikto nechce ísť, rozhovor po práci alebo rozhodnutie nevrátiť sa domov rovnakou cestou. Komediálny tón nemusí zľahčovať osamelosť. Práve humor často ukazuje, aké absurdné stratégie používame, aby sme nemuseli priznať, že život už dávno nevyzerá podľa plánu, ktorý sme si vytvorili o desať rokov skôr.
Mozaiková štruktúra má ešte jednu výhodu: rozhodnutie jednej postavy je v susednom príbehu komentované bez priameho stretnutia. Divák vidí podobné situácie z rozdielneho veku, pohlavia alebo životnej fázy a sám si skladá paralely. Film tak nemusí vyhlasovať, že „muži to vidia jinak než ženy“ ako jednoduchú poučku; ukazuje, že rozdielne perspektívy vznikajú aj zo skúsenosti, strachu a pozície, v ktorej človek práve stojí.
Fotogaléria
