Pacho, hybský zbojník patrí k slovenským filmom, ktoré si aj po desaťročiach držia vlastný jazyk a humor. Nie je to historická rekonštrukcia zbojníckych čias, ale vedomá paródia na legendu o Jurajovi Jánošíkovi a na obraz hrdinstva, ktorý sa v slovenskom folklóre opakoval tak často, až sa sám stal materiálom na žart. Film vznikol v roku 1975 v réžii Martina Ťapáka a patrí k najvýraznejším slovenským komediálnym titulom svojej dekády.
Jozef Kroner hrá zbojníka, ktorý sa vzpiera hrdinskému klišé
Ústrednou postavou je Pacho Matrtaj v podaní Jozefa Kronera. Namiesto romantizovaného ľudového hrdinu dostávame človeka, ktorý sa pohybuje medzi prefíkanosťou, sebairóniou a obyčajnou snahou prežiť. Práve Kronerov výkon dáva filmu tempo a tvár. Slovenský filmový ústav zároveň pripomína, že scenár vznikol podľa poviedky Petra Jaroša a na dialógoch sa podpísali Milan Lasica a Július Satinský. Ich jazyk pomáha filmu premieňať známe folklórne motívy na satiru bez toho, aby z nich úplne zmizla národná farba.
Hudbu skomponoval Svetozár Stračina, kameru mal Beňo Krivošík. V obsadení sa objavujú aj Dušan Blaškovič, Karol Čálik, Slávo Záhradník, Július Vašek, Peter Debnár, František Velecký či Ivan Palúch. Film má približne 85 minút.
Najlepšie funguje ako paródia, nie ako učebnica histórie
Pacho funguje najlepšie vtedy, keď rozoberá zbojnícky mýtus cez humor, prevracia heroické pózy a ukazuje, aké pružné dokážu byť folklórne stereotypy, keď ich tvorcovia prestanú brať smrteľne vážne. Film si robí žarty z veľkých gest, ale neodhadzuje pritom prostredie ani jazyk, z ktorých tieto legendy vyrástli. Aj preto zostáva výrazným titulom slovenskej filmovej komédie sedemdesiatych rokov.
