Nová kapitola série 28 rokov potom mení režiséra, ale nie autora scenára. Nia DaCosta pracuje s textom Alexa Garlanda a vracia sa k postavám, ktoré zostali v pohybe po závere predchádzajúceho filmu. Dr. Kelson pokračuje vo výskume a Spike sa dostáva do sveta Jimmyho Crystala, kde sú pravidlá ešte nebezpečnejšie než krajina plná infikovaných.
Najvýraznejším prvkom je kontrast medzi Kelsonom a Jimmym. Jeden sa snaží pochopiť, čo sa so svetom stalo, druhý buduje moc na strachu a násilí. Ralph Fiennes a Jack O’Connell tak stoja na opačných stranách príbehu, pričom Alfie Williams ako Spike sa ocitá priamo medzi nimi. Film tým rozširuje sériu od biologickej katastrofy k otázke, aký poriadok vzniká po kolapse.
Dve podoby postapokalypsy
Stopáž 109 minút dáva priestoru aj Samsonovi, ktorého prítomnosť bola dôležitá už v prvom 28 Years Later. Jeho vzťah ku Kelsonovmu výskumu patrí k línii, ktorá naznačuje, že vírus zúrivosti nemusí byť nemenná veličina. Druhá línia ukazuje, že aj bez nákazy dokáže byť nový svet krutý a nepredvídateľný.
Chrám kostí preto nie je ideálnym vstupným bodom do série. Poznanie predošlého filmu vysvetľuje, prečo sa jednotlivé postavy stretávajú práve v tejto fáze príbehu a prečo majú ich rozhodnutia takú váhu. Ako pokračovanie však rozvíja otvorené otázky bez toho, aby celý konflikt zredukovalo na ďalší útek pred hordou.
DaCosta pritom nepracuje s uzavretou epizódou, ale s ďalšou etapou sveta, v ktorom sa spoločnosť dávno rozpadla. Aj preto majú nové spojenectvá a skupiny preživších rovnakú váhu ako samotná nákaza.
