Jedna cesta domov, jeden pohreb a tri svadby. Kavej stavia Veroniku a Kláru pred sériu stretnutí, ktorým sa po návrate na východ Slovenska nedá veľmi vyhnúť. Obe žijú v Bratislave, no Prešov a Kysak im rýchlo pripomenú rodiny, staré väzby aj verziu ich samých, ktorú v hlavnom meste nemusia riešiť každý deň.
Jana Kovalčiková a Anna Jakab Rakovská nesú príbeh dvoch kamarátok, ktoré prichádzajú do známeho prostredia s novými skúsenosťami. Film čerpá aj z východniarskeho nárečia a z konkrétnych spoločenských situácií. Svadba či kar nie sú iba zámienkou na gag; sú miestom, kde sa pri jednom stole objavia príbuzní, bývalé lásky, susedia a ľudia s dlhou pamäťou.
Kavej režíroval Lukáš Zednikovič podľa scenára Michaely Zákuťanskej. V obsadení sú tiež Ján Pisančin, Pavol Šimun a Lenka Bariliková Spišáková. Stopáž 111 minút necháva filmu priestor striedať rodinné a vzťahové situácie bez toho, aby opúšťal hlavný motív návratu.
Na filme je podstatné práve to, že nevymieňa konkrétne slovenské prostredie za neurčitú romantickú komédiu. Veronika a Klára sa pohybujú medzi dvoma svetmi a cesta na východ odhaľuje, čo si z domu odniesli a od čoho sa pokúsili vzdialiť. Kavej preto stojí na postavách, jazyku a situáciách, ktoré by bez Prešova a Kysaku fungovali úplne inak.
Na rozdiel od anonymných komédií o návrate do rodného mesta má Kavej veľmi konkrétny jazyk aj geografiu. Práve vďaka tomu dokážu aj malé poznámky príbuzných alebo spôsob, akým sa ľudia na svadbe poznajú, niesť význam, ktorý by v inom prostredí zanikol.
