Päť starých priateľov už nežije život, v ktorom by sa výlet k moru dal dohodnúť jedným telefonátom. Věra napriek tomu zatúži obnoviť spoločný rituál a dostať partiu opäť na loď. Z minulosti si prinášajú priateľstvo aj veci, ktoré medzi nimi zostali nevyriešené. Najväčší odpor však neprichádza od nich, ale od ich dospelých detí.
Jan Svěrák pri Pět švestek spojil scenár aj réžiu. Oldřich Kaiser a Lenka Termerová sa v hlavnej pätici stretávajú s Janom Vlasákom, Danou Syslovou a Petrom Kostkom. Hrajú ľudí, ktorí odmietajú prijať predstavu, že vyšší vek automaticky znamená koniec riskantnejších plánov. Plavba na katamaráne sa tak stáva praktickým testom ich samostatnosti.
Starostlivosť alebo zákaz rozhodovať o sebe
Deti hlavných postáv majú pochopiteľné obavy. More, fyzická námaha a zdravotné riziká nie sú vymyslené prekážky. Zároveň však svojich rodičov začínajú vnímať ako ľudí, ktorých treba usmerňovať. Komédia vzniká práve v priestore medzi týmito dvoma pohľadmi: jedna generácia hovorí o bezpečnosti, druhá o práve ešte stále robiť vlastné chyby.
Film vznikol v produkcii Biograf Jan Svěrák a Portobello Pictures a premiéru mal 28. mája 2026. František Svěrák mal na starosti kameru aj strih, hudbu zložili Michal Novinski a Nina Kohout. Cesta na more je dôležitá, no rovnako podstatný je návrat starej partie k otázke, či dokážu po rokoch fungovať spolu. Ich sloboda totiž nezávisí iba od detí, ale aj od toho, čo si medzi sebou nesú z minulosti.
Svěrák preto necháva dobrodružstvo fungovať aj ako skúšku starej skupiny: spoločná minulosť ešte neznamená, že sa všetci po rokoch zhodnú na rovnakých pravidlách.
