Karolína nevstupuje do dievčenského zboru preto, že by ju niekto nútil. Naopak, túži tam byť. Prestížne koncerty, cesta do Ameriky a uznanie obdivovaného zbormajstra predstavujú svet, do ktorého chce patriť. Práve preto je Zbormajster nepríjemne presný v tom, ako môže autorita získať moc nad mladým človekom bez otvoreného násilia na začiatku.
Karolína navyše súťaží o pozornosť v prostredí, kde talent nie je jediným meradlom. Staršia sestra Lucia aj ďalšie speváčky sú súčasťou kolektívu s jasnou hierarchiou. Zbormajster určuje, kto dostane príležitosť, koho pochváli a komu sa otvorí cesta k vysnívaným vystúpeniam. Obdiv sa tak mieša s neistotou a hranice sa posúvajú postupne.
Príbeh o moci, nie iba o hudbe
Ondřej Provazník film napísal aj režíroval. Kateřina Falbrová hrá Karolínu a Juraj Loj muža, ktorého uznanie má v jej svete mimoriadnu váhu. Hudba a zborový režim nie sú iba atraktívnym prostredím; vytvárajú systém disciplíny, blízkosti a poslušnosti, v ktorom je pre dospievajúce dievča ťažké presne pomenovať, kedy sa profesionálny vzťah začal meniť.
Česko-slovenský film má 106 minút. Tému sexuálneho zneužívania autoritou spracúva ako hranú fikciu, nie ako doslovnú rekonštrukciu konkrétneho prípadu. Zbormajster preto stojí najmä na perspektíve mladej speváčky a na mechanizme dôvery. Divák nesleduje iba to, čo urobí dospelý muž, ale aj podmienky, v ktorých sa jeho správanie môže dlho javiť ako súčasť úspechu, disciplíny či výnimočnej pozornosti.
Tým sa mení aj pohľad na úspech: cesta na veľké pódium nie je neutrálna odmena, ak o nej rozhoduje človek, ktorý súčasne prekračuje osobné hranice.
