Štyri učiteľky sa v Pod parou rozhodnú overiť teóriu, podľa ktorej ľudskému telu chýba malé množstvo alkoholu. Experiment začne nenápadne: udržiavať počas dňa približne 0,5 promile a sledovať, či sa zlepší nálada, odvaha, tvorivosť a kontakt so študentmi. Keď sa prvé výsledky zdajú príjemné, prirodzene prichádza otázka, kde vlastne leží hranica.
Československá variácia na Chľast
Film Rudolfa Biermanna otvorene vychádza z dánskeho Chľastu Thomasa Vinterberga, no zásadne mení zostavu postáv. Pôvodných mužov nahrádza štvorica žien a dej presúva do miestneho prostredia. Táto zmena nie je iba kozmetická: učiteľky vstupujú do rovnakého experimentu z iných životných pozícií a ich rodinné či spoločenské vzťahy dávajú premise nový kontext.
Hlavné úlohy hrajú Hana Vágnerová, Judit Pecháček, Zuzana Bydžovská a Alžbeta Ferencová. Scenár napísal Roman Olekšák, film má podľa Slovenského filmového ústavu 112 minút.
Najzaujímavejšia časť príbehu prichádza v momente, keď už nemožno presne oddeliť experiment od výhovorky. Alkohol môže krátkodobo odstrániť zábrany, no zároveň mení úsudok a hranice. Pod parou preto funguje ako komédia aj dráma o ľuďoch, ktorí si chcú dokázať, že majú situáciu pod kontrolou – práve vo chvíli, keď sa kontrola začína vytrácať.
Kde sa experiment prestáva dať kontrolovať
Zmena mužskej štvorice na ženskú navyše otvára témy, ktoré v pôvodnom filme nemali rovnakú podobu. Spoločenské očakávania od učiteliek, partneriek a matiek sa stretávajú s túžbou na chvíľu nebyť dokonale zodpovedná. Humor preto môže byť ľahký, ale dôsledky experimentu zostávajú veľmi konkrétne.
