Časové cestovanie býva vo filmoch mechanizmom na záchranu sveta. V The Girl Who Leapt Through Time ho Mamoru Hosoda dá do rúk stredoškoláčke, ktorá najskôr rieši oveľa naliehavejšie problémy: zlú známku, trápnu situáciu, zmeškané jedlo či rozhovor, ktorý by najradšej zopakovala. Práve táto mierka robí film takým sympatickým. Japonská premiéra sa uskutočnila 15. júla 2006, film má 98 minút a vychádza z motívov románu Jasutaku Cucuiho. Hosoda však rozpráva vlastný generačný príbeh o tom, ako lákavá možnosť opravovať chyby môže človeka pripraviť o schopnosť niesť ich následky.
Najprv je cestovanie časom jednoducho zábava
Makoto Konno nie je vyvolená hrdinka. Je nešikovná, spontánna a väčšinu dní trávi s kamarátmi Čiakim a Kósukem. Keď náhodou zistí, že dokáže „skákať“ späť v čase, nepoužije schopnosť na veľké dobro. Opakuje karaoke, vyhne sa nepríjemnostiam a predĺži chvíle, ktoré má rada. Film si túto fázu užíva spolu s ňou. Hosoda výborne pracuje s fyzickou komikou a s pocitom letných dní, ktoré sa zdajú nekonečné. Práve preto neskoršie následky nepôsobia ako povinná morálna lekcia. Najskôr sme pochopili, prečo je tak ťažké prestať. Tento titul a film Wolf Children režijne prepája Mamoru Hosoda.
Každá oprava niekam presunie problém
Makoto postupne zisťuje, že čas nie je súkromná hračka. Keď odstráni nepríjemnú chvíľu zo svojho života, môže ju nevedomky presunúť na niekoho iného. Film sa pritom nezmení na komplikovanú sci-fi skladačku. Pravidlá sú dostatočne jasné na to, aby sme rozumeli dôsledkom, no Hosoda sa viac sústredí na priateľstvo, prvú lásku a strach z rozhodnutia, ktoré už nepôjde vziať späť. Makotina schopnosť sa tak stáva veľmi presnou metaforou dospievania: kým sme deti, radi veríme, že na všetko bude ešte jeden pokus.
Letný film o chvíli, ktorá sa nedá zastaviť
Veľká časť čara filmu spočíva v atmosfére. Baseballové ihrisko, cesta na bicykli, prázdne školské chodby a popoludňajšie svetlo vytvárajú pocit obdobia, o ktorom už počas jeho trvania tušíme, že sa skončí. The Girl Who Leapt Through Time preto funguje aj ako veľmi jednoduchý príbeh o troch priateľoch, ktorí nemôžu zostať navždy v rovnakom bode. Hosoda nehovorí, že minulosť treba ignorovať. Hovorí skôr, že jej nekonečné opravovanie môže zabrániť urobiť krok dopredu. Je to sci-fi, romantika aj komédia, ale najmä presný film o momente, keď sa človek prvýkrát rozhodne prijať budúcnosť, ktorú ešte nevie ovládať.
Fotogaléria
