Catherine Earnshawová a Heathcliff vyrastajú v prostredí, kde sa blízkosť mieša s pýchou, majetkom a spoločenským postavením. Nová filmová adaptácia Búrlivých výšin v réžii Emerald Fennell preto nestojí na predstave ideálnej lásky, ale na vzťahu, ktorý je rovnako príťažlivý ako deštruktívny.
Catherine a Heathcliff sa nedokážu od seba oslobodiť
Margot Robbie a Jacob Elordi stvárňujú dvojicu, ktorej city neexistujú mimo pravidiel sveta okolo nich. Catherine robí rozhodnutia aj podľa toho, čo od nej očakáva rodina a spoločnosť, zatiaľ čo Heathcliff nesie skúsenosť človeka, ktorého pôvod a postavenie neustále určujú, kam smie patriť.
Vresoviská môžu pôsobiť ako priestor slobody, no domy, dedičstvo a spoločenské väzby postavy znovu zatvárajú do presne určených rolí. Práve tento kontrast dáva známemu príbehu energiu: postavy vedia, čo chcú, ale každá cesta k tomu zároveň vytvára nový konflikt.
Adaptácia klasiky potrebuje vlastný uhol pohľadu
Fennell má pri románe Emily Brontëovej priestor zdôrazniť mocenskú stránku túžby, žiarlivosť aj rozdiel medzi romantickým jazykom a skutočným správaním postáv. Film nemusí meniť výsledok známeho príbehu, aby mal dôvod existovať; stačí, ak presne ukáže, prečo sa silný cit môže zmeniť na nástroj kontroly a pomsty.
Búrlivé výšiny tak fungujú najlepšie ako dráma o ľuďoch, ktorí sa milujú bez schopnosti vytvoriť bezpečný vzťah. Každé rozhodnutie potom presahuje dvojicu a zasahuje rodiny aj ďalšiu generáciu.
Dôležitú úlohu má aj spôsob, akým film pracuje s časom. Vzťah Catherine a Heathcliffa nie je jednorazovou tragédiou; jeho následky sa ukladajú a vracajú. Adaptácia tak môže ukázať, ako sa osobná posadnutosť mení na rodinné dedičstvo, ktoré ovplyvňuje ľudí, čo pri pôvodnom konflikte ani neboli.
