Daniel Blake celý život pracoval ako tesár. Po infarkte mu lekári odporučia zostať doma, no sociálny systém od neho zároveň vyžaduje, aby dokazoval aktívne hľadanie zamestnania. Problém teda nevzniká z jeho neochoty pracovať, ale z rozporu medzi zdravotným stavom a administratívnym postupom.
Keď formulár prestane vidieť človeka pred sebou
Ken Loach a scenárista Paul Laverty sledujú Daniela cez konkrétne situácie: telefonáty, žiadosti, internetové formuláre a čakanie na rozhodnutia. Dave Johns hrá muža, ktorý sa musí naučiť systém, ktorý vôbec nebol navrhnutý podľa jeho skúseností.
Pri vybavovaní podpory sa Daniel spriatelí so slobodnou matkou Katie. Ja, Daniel Blake tak prepája dve rôzne podoby existenčného tlaku a ukazuje, ako ľudia dokážu navzájom vytvoriť praktickú pomoc tam, kde oficiálne procesy produkujú najmä ďalšie prekážky.
Najväčšia bariéra nie je zákaz, ale systém, ktorý človeku nerozumie
Daniel naráža na problém, ktorý nemá jednu tvár ani jedného vinníka. Každý úradník môže iba dodržiavať postup, no výsledok týchto postupov je pre človeka v núdzi neznesiteľný. Film preto nepôsobí ako jednoduchý príbeh o zlom jednotlivcovi. Oveľa presnejšie ukazuje, ako sa zodpovednosť rozptýli medzi formuláre, telefónne linky a pravidlá, až nakoniec nikto nemá pocit, že rozhodol o Danielovom osude. Priateľstvo s Katie dáva tomuto obrazu druhú rovinu. Ľudia s minimálnymi zdrojmi si navzájom dokážu poskytnúť konkrétnejšiu pomoc než veľký systém, ktorého úlohou by malo byť práve pomáhať. V tom je film jednoduchý aj mimoriadne účinný.
