Rodinné stretnutie v Hádkovcoch nepotrebuje veľkú katastrofu. Stačia majetkové otázky, staré súrodenecké krivdy a partneri, ktorí si prinášajú vlastnú verziu toho, čo sa kedysi stalo.
Keď je hádka rodinným spôsobom komunikácie
Vojtěch Moravec režíruje scenár napísaný spolu so Sandrou Novákovou a stavia film najmä na dialógoch. Jedna poznámka otvorí starú tému, z nej vznikne ďalšia výčitka a pôvodne praktická dohoda sa rýchlo mení na spor o to, kto má v rodine pravdu. Jakub Prachař a ďalší členovia obsadenia preto nemusia čeliť vonkajšiemu nepriateľovi; ich problémom je spoločná minulosť, ktorú si každý pamätá trochu inak. Humor vzniká práve z nemožnosti viesť jednoduchý rozhovor bez ďalšieho konfliktu.
Rodinná pamäť je v Hádkovcoch nespoľahlivá práve preto, že každý si pamätá najmä vlastnú krivdu
Postavy neprichádzajú k jednému stolu ako neutrálni účastníci. Každá poznámka má históriu a aj zdanlivo praktická otázka môže okamžite otvoriť starý spor o peniaze, pozornosť alebo spravodlivosť medzi súrodencami. Film využíva komédiu z rozpoznateľnej situácie: ľudia vedia, čo druhého spoľahlivo podráždi, a napriek tomu presne tú vetu vyslovia. Partneri a ďalší príbuzní konflikt ešte komplikujú, pretože doň vstupujú s informáciami z druhej ruky. Výsledkom nie je rodina, ktorá sa neznáša, ale skupina ľudí, ktorí sa poznajú až príliš dobre a nedokážu oddeliť aktuálny problém od všetkého, čo sa medzi nimi nahromadilo v minulosti. Každá ďalšia hádka pritom odhaľuje, že spor o majetok je často iba zámienkou na oveľa staršie otázky uznania, pozornosti a pocitu, kto bol v rodine zvýhodnený.
