Po prvej svetovej vojne a vlne španielskej chrípky prichádza do maďarskej dediny Tomás, fotograf, ktorý zarába portrétovaním zosnulých spolu s ich rodinami. Miesto je plné smrti, no čoskoro sa ukáže, že nie všetko v domoch a uliciach možno vysvetliť iba traumou po katastrofe.
Posmrtné fotografie otvárajú dvere niečomu znepokojujúcemu
Péter Bergendy zasadzuje horor do zimy roku 1918 a spája dobový zvyk fotografovania mŕtvych s príbehom o dedine, kde sa začínajú hromadiť nevysvetliteľné javy. Viktor Klem ako Tomás sa spolu s mladou Annou snaží pochopiť, čo sa okolo nich deje.
Historické prostredie je dôležité práve preto, že miestni už žijú medzi stratou a strachom. Nadprirodzená hrozba preto neprichádza do pokojného sveta, ale na miesto, kde je hranica medzi bežným smútkom a desivou udalosťou od začiatku veľmi tenká.
Fotografovanie mŕtvych dáva hororu neobvykle konkrétny vzťah k smrti
Tomás neprichádza do dediny ako lovec duchov. Jeho práca je založená na snahe zachytiť zosnulých tak, aby rodina mala posledný obraz človeka, ktorého stratila. Keď sa v domoch začnú diať nevysvetliteľné veci, nemôže ich jednoducho oddeliť od prostredia, kde je smrť po vojne a pandémii prítomná takmer v každej rodine. Anna mu pomáha všímať si detaily, ktoré dospelí odmietajú alebo prehliadajú. Post Mortem preto funguje viac než ako séria strašidelných javov. Spája dobový zvyk, kolektívnu traumu a konkrétnu otázku, čo zostane na mieste, kde zomrelo príliš veľa ľudí naraz a živí ešte nemali čas ich oplakať.
