Keď profesionálny klaun Gilly počúva o ľuďoch, ktorí si navliekli masku a vyšli do noci strašiť deti, má k pomenovaniu svojich údajných kolegov výhrady. Aký trik tí ľudia predvádzajú? Čo vlastne robia okrem toho, že na sebe majú kostým? Pre ostatných môže ísť o slovíčkarčenie. Pre človeka, ktorého si rodiny pozývajú práve preto, aby ich deti rozosmial, závisí od toho rozdielu živobytie.
Gilly dostane priestor na výstup
Ed Perkins ho vo filme Klaunská hystéria nechá najskôr predviesť, čo naozaj robí. V rozhovore pre The Pitch vysvetlil, že chcel dať Gillymu čas byť pred kamerou vtipný. Je to veľkorysé rozhodnutie aj voči publiku. Kým ho spoznáme, máme za sebou rozprávanie o vystrašených deťoch, o postavách v lesoch Južnej Karolíny a o tom, ako v roku 2016 ďalšie podobné správy zaplavili Ameriku. Zrazu pred nami stojí muž s nalíčenou tvárou a očakáva celkom inú reakciu.
Zaujímavé je počúvať ho po výpovediach ľudí, ktorí sa naozaj zľakli. Aj ich spomienkam dáva jeho vysvetlenie istý zmysel. Stretnúť po tme človeka s ukrytou tvárou je totiž celkom iný zážitok, než čakať cez deň na predstavenie.
Dokument má 84 minút a vedľa Gillyho vystupujú aj policajti a očití svedkovia.
Kto sa po vyľakaní môže zasmiať
Perkins vyrastal na Vreskote a dobre pozná ten okamih v kine, keď sa po vyľakaní konečne môžeme zasmiať. V tomto prípade sa však úľava nedostaví u všetkých súčasne. Človek, ktorý video pošle kamarátovi ako žart, má o chvíľu iný program. Klaun, ktorému sa rodiny začnú vyhýbať, si nesie cudziu pointu do práce aj na druhý deň. Gillyho nalíčená tvár tak nakoniec vypovedá o dôsledkoch celej jesene presnejšie ako kopa záberov neznámych ľudí v maskách.
Fotogaléria

