Na mimozemšťanovi Allenovi je asi najpozemskejší jeho úsmev. Výtvarníci si ho požičali od gekóna, pri koži sa dívali na zelenú rosničku a pri hľadaní mäkkých čŕt tváre im poslúžilo mláďa hrocha. Takto poskladaný tvor mal zvládnuť jasne vymedzenú hereckú úlohu. Desaťročný chlapec ho nájde na pláži a musí byť uveriteľné, že si ho chce v tej chvíli vziať domov. Film potrebuje, aby toto rozhodnutie s Peteym prinajmenšom na pár sekúnd zdieľal aj divák.
Kto držal Allena pred kamerou
Dizajn dostal na starosť Steve Boyle z austrálskej dielne Formation Effects. Skúšali aj mechanicky ovládanú podobu, no podľa spolurežiséra Daleyho Pearsona vyzeral malý tvor s mechanikou vnútri priveľmi prísne. Dielňa napokon pripravila viacero bábok na rozličné druhy záberov. Pri nakrúcaní tak herec T.J. Power mohol obrátiť hlavu ku konkrétnemu partnerovi, odhadnúť vzdialenosť medzi ich tvárami a počkať si na jeho pohyb.
Finálny návrh mimozemšťana meral 69 centimetrov.
Kto na pľaci hovoril za Allena
Zvláštnu stopu po sebe na nakrúcaní zanechal aj samotný Pearson. Sedával pri bábke a čítal za ňu repliky, až ho strihač Geoff Lamb podľa režisérovej spomienky musel poprosiť, aby Powerovi neskákal do reči. Digitálne úpravy potom doladili tvora, s ktorým už herci stihli prežiť celý film. Na výslednej podobe spolupracoval tím Alt.VFX pod vedením Jordana McInnesa.
V príbehu sa Allen po dvadsiatich rokoch vráti za dospelým Peteym. Výroba jeho tváre preto riešila ešte jednu, oveľa zákernejšiu úlohu. V očiach kamaráta môže navždy zostať tým rozkošným nálezom z pláže, zatiaľ čo divák už potrebuje vidieť bytosť, ktorá prišla s vlastným plánom.
Fotogaléria



