Koľko dní treba na filmovú naháňačku, ktorú divák vníma ako jediný neprerušený príval pohybu? Sidharta Tata na tlačovej konferencii v Jakarte odhadol samotné nakrúcanie automobilovej sekvencie z filmu Nikdy sa nevzdávaj približne na osem dní. Skôr než sa však pred kamerou pohlo prvé auto, tím musel vyriešiť aj čosi zdanlivo nesúvisiace s motorom či cestou. Aká hudba bude celý výjav držať pokope?
Čo všetko sa musí zmestiť do naháňačky
Režisér spomínal obhliadky miest, výber vozidiel, obrázkový scenár a skúšky s kaskadérskymi vodičmi. Nápad mal už vtedy, keď sa na scenári ešte len začínalo pracovať. Film postavil proti sebe Lukmana Sardiho ako bývalého vojaka Hariho a Derbyho Romera ako Bastiana. Pri premýšľaní o pohybe áut tak záležalo aj na ľuďoch, ktorým bude divák počas jazdy držať palce alebo pred ktorými bude chcieť uniknúť.
Podľa Sidhartu Tatu zabrala príprava naháňačky od prvých nápadov po skúšky približne štyri až päť mesiacov.
Z Jakarty k starému otcovi
Hari žije sám na jávanskej dedine, kam za ním prídu jeho dve vnúčatá. V pätách majú nebezpečenstvo z Jakarty. Ich príchod posúva otázku výkonu do celkom osobnej roviny. Prežiť sám a dostať do bezpečia dvoch ľudí, o ktorých zvykoch skoro nič nevie, sú pre bývalého vojaka veľmi odlišné zadania.
Na takto poňatú akciu sa dá pozerať dvakrát. Prvý raz človeka zaujíma, kto pred kým uniká. Keď už pozná výsledok, môže si oveľa viac všímať, koľko práce si vyžiadalo už len to, aby sa uprostred rýchlosti nestratil v tom, o koho má mať strach.
Fotogaléria



