Fukušimská katastrofa neprišla do pokojnej krajiny. Japonsko už zápasilo s následkami zemetrasenia a cunami, keď sa začal zhoršovať stav jadrovej elektrárne. Fukushima: A Nuclear Nightmare sa sústreďuje práve na tento súbeh udalostí a na rozhodnutia prijímané v čase, keď nikto nemal úplný obraz o rozsahu problému.
Keď sa po cunami začne jadrová kríza
Dokument režírovali James Jones a Megumi Inman, ktorí sú aj autormi scenára. Vystupujú v ňom ľudia spojení s politickou, odbornou aj novinárskou stránkou krízy vrátane Naota Kana a Martina Facklera. Archívne materiály a výpovede skladajú chronológiu, v ktorej sa prírodná katastrofa postupne mení na jadrovú núdzovú situáciu.
Približne deväťdesiatminútový film sa tak nezaoberá iba technickým zlyhaním reaktorov. Dôležitá je aj komunikácia medzi inštitúciami, tlak na ľudí zodpovedných za rozhodnutia a neistota, ktorá sprevádza udalosť s potenciálne obrovskými následkami.
Katastrofa sa odohráva aj v miestnostiach, kde sa rozhoduje z neúplných dát
Technický problém reaktorov je iba jedna časť príbehu. Rovnako dôležité sú informácie, ktoré sa k politikom, odborníkom a verejnosti dostávajú s oneskorením alebo v neúplnej podobe. Dokument môže ukázať, ako sa rozhodnutie mení podľa toho, čo človek v danom momente vie — a ako ľahko sa neskôr hodnotí s poznaním, ktoré vtedy neexistovalo. Fukushima: A Nuclear Nightmare preto nemusí robiť z krízy jednoduchú sériu chýb jedného aktéra. Zaujímavejšie je sledovať systém pod extrémnym tlakom, kde sa prírodná katastrofa, technické zlyhanie a komunikácia navzájom zosilňujú a každá ďalšia hodina mení rozsah možných následkov.
