Sedem priateľov pri večeri položí mobily na stôl a dohodne sa, že každú správu aj hovor budú zdieľať nahlas. Zdanlivo nevinná hra veľmi rýchlo naruší istotu, že sa navzájom poznajú tak dobre, ako si myslia.
Keď sa súkromie presunie na spoločný stôl
Paolo Genovese stavia príbeh takmer celý na jednom stretnutí a na postupnom odhaľovaní tajomstiev. Giuseppe Battiston, Anna Foglietta, Marco Giallini a ďalší členovia ansámblu nehrajú ľudí ohrozených technológiou, ale vlastnými rozhodnutiami a tým, čo si pred najbližšími nechávali pre seba.
Každé zazvonenie telefónu môže zmeniť vzťahy v miestnosti. Film preto funguje ako komorná komédia aj vzťahová dráma: čím dlhšie hra pokračuje, tým menej ide o samotné mobily a tým viac o hranice dôvery medzi partnermi a priateľmi.
Telefóny iba urýchlia pravdu, ktorú si priatelia roky dávkovali
Hra je nebezpečná práve preto, že jej pravidlá sú jednoduché a všetci s nimi na začiatku dobrovoľne súhlasia. Nikto nemusí prehľadávať cudzie zariadenie ani nikoho vypočúvať; stačí počkať na ďalšie zazvonenie. Každá správa však mení význam predchádzajúcich rozhovorov a núti skupinu prehodnocovať, čo o sebe navzájom vlastne vie. Uzavretý byt pritom funguje ako tlaková nádoba, z ktorej sa nedá pohodlne odísť bez priznania, že hra zašla príliš ďaleko. Film tak nerobí z mobilu hlavného vinníka. Technológia iba odstraňuje čas a priestor, ktoré dovtedy umožňovali udržiavať rozdiel medzi verejnou verziou človeka a tým, čo si nechával pre seba.