Hlohovec mal pred druhou svetovou vojnou židovskú komunitu, ktorá bola prirodzenou súčasťou mesta. Žili tu obchodníci, remeselníci, lekári či učitelia a ich práca aj rodiny boli prepojené s každodenným životom ostatných obyvateľov. Dokument Posledný Hebrej z Hlohovca sa vracia k obdobiu, keď perzekúcia, deportácie a vraždenie túto komunitu takmer vymazali, a hľadá stopy ľudí, ktorí po sebe zanechali domy, mená a spomienky.
Pamäť mesta cez susedov, ktorí zmizli
Film režisérov Arnolda Kojnoka a Pavla Palárika má 77 minút a pracuje s výpoveďami ľudí spojených s Hlohovcom aj so širšou pamäťou holokaustu na Slovensku. Nejde iba o portrét jedného posledného preživšieho. Dokument skladá obraz komunity, ktorá kedysi spoluvytvárala mesto, a ukazuje, aké prázdne miesto po nej zostalo. Účinkujú v ňom napríklad Jozef Neumann, Ruženka Rónová Beery, Jaroslav Róna, Juraj Stern či Jozef Urminský. Dôležitou témou filmu je preto aj to, čo sa stane s miestnou pamäťou, keď ľudia, ktorí si udalosti pamätajú osobne, postupne odchádzajú.
Dokument chráni mená pred druhým zmiznutím
Deportácia odstránila ľudí z mesta fyzicky, no ďalšie zmiznutie môže prísť vtedy, keď sa prestanú používať ich mená a príbehy. Preto majú osobné výpovede, fotografie a miestne spomienky takú hodnotu. Dokument neobnoví komunitu, ktorá bola zničená, môže však zabrániť tomu, aby sa z nej stala anonymná historická poznámka. Hlohovec sa tým mení na konkrétnu mapu pamäti: domy, profesie a rodiny pripomínajú, že holokaust nezasiahol abstraktnú skupinu, ale susedov, ktorí boli súčasťou každodenného života mesta.
