Lydia Tár stojí na vrchole sveta klasickej hudby. Vedie významný orchester, pripravuje Mahlerovu Piatu symfóniu, vyučuje a pohybuje sa v prostredí, kde jej meno znamená autoritu. Film ju však nesleduje ako tradičnú biografickú postavu; Lydia je fiktívna dirigentka.
Moc v orchestri presahuje ďaleko za dirigentský pult
Cate Blanchett hrá ženu, ktorá ovláda hudobný priestor aj ľudí okolo seba s mimoriadnou presnosťou. Profesionálne rozhodnutia, osobné vzťahy a minulé kontakty sa však začnú prekrývať spôsobom, ktorý narúša jej kontrolu. To, čo bolo roky súčasťou hierarchie, sa zrazu stáva predmetom otázok a verejného tlaku.
Todd Field stavia príbeh na detailoch inštitucionálnej moci: kto dostane príležitosť, kto určuje pravidlá a ako sa osobný vplyv skrýva za profesionálnymi rozhodnutiami. Hudba nie je iba kulisou, ale prostredím, v ktorom má Lydia vybudovanú autoritu a v ktorom sa zároveň začína jej pád.
Lydiina presnosť je zdrojom jej úspechu aj spôsobom, ako kontroluje ľudí
V orchestri sa autorita ľahko vysvetľuje profesionalitou: dirigent musí rozhodovať, určovať tempo a vyžadovať výkon. Tár však postupne ukazuje, ako sa táto logika môže preniesť aj do oblastí, kde už nejde iba o hudbu. Lydia je zvyknutá, že jej úsudok otvára alebo zatvára dvere a že ľudia okolo nej chápu hierarchiu bez potreby hovoriť o nej nahlas. Keď sa minulé vzťahy a rozhodnutia začnú vracať, rovnaká schopnosť kontrolovať prostredie prestáva fungovať. Film preto nestavia pád na jednom veľkom odhalení, ale na narastajúcom množstve situácií, v ktorých sa profesionálna autorita, osobný vplyv a verejný obraz už nedajú pohodlne oddeliť.
