Alexander Dubček je dodnes spojený najmä s Pražskou jarou a heslom socializmu s ľudskou tvárou. Dokument Všetci ľudia budú bratia však neskladá iba životopis známeho politika. Zaujíma ho aj to, ako sa Dubček z človeka menil na symbol a ako sa jeho význam interpretoval v rôznych obdobiach.
Robert Kirchhoff sleduje cestu od roku 1968 cez obdobie normalizácie až po Dubčekov návrat do verejného života po páde komunistického režimu. Jednotlivé etapy tak ukazujú, že rovnaká osobnosť môže byť vnímaná ako nádej, kompromis aj predmet politického sporu.
Čo zostane z politika, keď sa z neho stane historický symbol
Film pracuje s rozporom medzi Dubčekovým osobným príbehom a obrazom, ktorý si z neho vytvárali iní. Práve preto sa neuspokojí s jednoduchým rozdelením na obdiv alebo odsúdenie, ale vracia sa k okolnostiam rozhodnutí a k ich neskorším interpretáciám.
Názov dokumentu pripomína univerzalistický jazyk politických ideálov, no výsledný portrét zostáva zakotvený v konkrétnej československej histórii. Dubčekov odkaz sa tu neuzatvára rokom 1968; film skúma aj to, prečo sa k nemu spoločnosť vracala po roku 1989 a prečo sa jeho meno používa dodnes.
Dubčekov obraz sa mení podľa doby, ktorá sa naň pozerá
Dokument je zaujímavý práve tým, že nepredstiera jednu definitívnu odpoveď na otázku, kým Alexander Dubček bol. Rok 1968, normalizácia a obdobie po roku 1989 vytvárajú odlišné politické potreby a s nimi aj odlišné interpretácie tej istej osobnosti. Kirchhoff preto nepracuje iba s chronológiou. Sleduje, ako sa z človeka stáva symbol a ako symbol začne žiť vlastným životom. Divák tak nehodnotí len Dubčekove rozhodnutia, ale aj spôsob, akým si ich neskoršie generácie privlastnili.
