Cesta času od Terrencea Malicka sleduje vznik vesmíru, formovanie Zeme, objavenie života aj príchod človeka. Namiesto klasickej dokumentárnej prednášky skladá obrazy a otázky do filmovej eseje, ktorá pracuje s obrovským časovým rozsahom.
Od kozmu k ľudskému okamihu
Celovečernú verziu sprevádza hlas Cate Blanchett. Komentár nevysvetľuje každý záber ani neponúka súvislý zoznam vedeckých faktov; skôr prepája obrazy s úvahami o pôvode, živote a mieste človeka vo svete. Film preto preskakuje medzi kozmickými procesmi, prírodou a ľudskými situáciami bez tradičnej dejovej línie.
Malick využíva dokumentárny materiál aj vytvorené vizuálne sekvencie, aby ukázal mierku, v ktorej je ľudský život iba malou časťou oveľa dlhšieho príbehu. Cesta času je postavená na pozorovaní a asociáciách, nie na postavách či konflikte, a tomu zodpovedá aj jej pokojnejší spôsob rozprávania.
Malick necháva mierku vesmíru pôsobiť skôr cez emóciu než cez výklad
Práve preto sa Cesta času nesleduje ako klasický dokument, pri ktorom si divák odnáša zoznam nových poznatkov. Film pracuje s pocitom veľkosti a s kontrastom medzi geologickými či kozmickými procesmi a veľmi krátkym ľudským životom. Hlasový komentár necháva priestor pochybnostiam a otázkam, takže jednotlivé obrazy nemajú jednu povinnú interpretáciu. Pre niekoho môže byť tento prístup meditatívny, pre iného náročný na trpezlivosť, no práve v tom spočíva jeho identita. Malick nechce zrýchliť miliardy rokov do učebnicového prehľadu; skôr vytvára vizuálnu skúsenosť, v ktorej sa pôvod sveta prepája s obyčajnou ľudskou prítomnosťou.
