Paríž na začiatku deväťdesiatych rokov už roky žije s dôsledkami epidémie AIDS, no členovia ACT UP stále narážajú na ľahostajnosť politikov, farmaceutických firiem aj verejnosti. Nathan prichádza do skupiny ako nováčik a práve cez radikálneho Seana spoznáva, že aktivizmus tu nie je abstraktná politika, ale každodenný boj ľudí, ktorým sa čas kráti.
Keď sa politický boj nedá oddeliť od osobného života
Robin Campillo sleduje verejné akcie, ostré interné debaty aj intímne vzťahy v jednej rovine. Seanova HIV pozitivita dáva každej diskusii o liekoch a informovaní bezprostrednú váhu, zatiaľ čo Nathan sa postupne prestáva na hnutie pozerať zvonka.
Nahuel Pérez Biscayart a Arnaud Valois stoja v centre príbehu, ktorý prepája kolektívny odpor s blízkosťou dvoch ľudí. Názov filmu odkazuje na tep tela aj rytmus klubovej hudby — dve podoby života, ktorý sa postavy odmietajú vzdať.
Aktivizmus tu má rytmus práce aj nočného života
Film odmieta predstavu, že politický boj existuje oddelene od ľudí, ktorí ho vedú. Jedno stretnutie môže byť technickou debatou o stratégii, ďalšia scéna oslavou v klube a nasledujúca návštevou nemocnice. Práve toto striedanie robí čas v príbehu hmatateľným. Členovia ACT UP nebojujú za vzdialenú budúcnosť, ale za rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť ich vlastné životy v priebehu mesiacov. Vzťah Nathana a Seana dodáva kolektívnej téme intímnu mierku. Divák tak nevníma hnutie iba cez heslá, ale cez únavu, blízkosť, konflikty a potrebu byť stále počuť.
