Dokument Emília nestojí pred úlohou predstaviť neznámu herečku. Emília Vášáryová je desaťročia súčasťou slovenského aj českého kultúrneho priestoru. Oveľa zaujímavejšou otázkou je preto, čo sa dá z jej vlastnej pamäti a zachovaných archívov vyčítať o prostredí, ktoré sa počas jej kariéry niekoľkokrát zásadne zmenilo.
Martin Šulík používa subjektívne svedectvo Vášáryovej ako základ, ale necháva ho stretávať sa s filmovými, televíznymi, divadelnými a rozhlasovými stopami jej práce. Divák tak nedostáva iba zoznam rolí. Vidí, ako sa jedna profesionálna dráha pretína s inštitúciami a tvorcami, ktorí formovali slovenskú kultúru po desaťročia.
Vášáryovej rozprávanie zároveň pripomína limit každého portrétu: pamäť nie je encyklopédia. Je osobná, selektívna a viazaná na ľudí, ktorých človek stretol. Práve v kombinácii s archívom sa z nej stáva materiál, ktorý dokáže hovoriť o konkrétnej osobnosti aj o širšom čase.
Šulík je autorom námetu, scenára aj réžie. Kompaktnosť filmu umožňuje sústrediť sa na Vášáryovú ako svedkyňu kultúrnej kontinuity, nie iba ako objekt oslavy.
