Miguel miluje hudbu, hoci jeho rodina ju už celé generácie zakazuje. Keď sa pokúsi dokázať, že má k hudbe rovnaké právo ako jeho idol Ernesto de la Cruz, ocitne sa vo svete zosnulých. Tam stretne Héctora a začne odhaľovať príbeh, ktorý jeho rodina roky rozprávala iba čiastočne.
Rodinná pamäť je dôležitejšia než zákaz
Lee Unkrich a Adrian Molina stavajú Coco na mexickom sviatku Día de Muertos, no jadro zostáva veľmi osobné. Miguel nehľadá iba cestu späť domov; potrebuje pochopiť, prečo sa hudba stala v jeho rodine zdrojom bolesti.
Fantastický svet tak slúži príbehu o spomínaní, odpustení a o tom, čo zostane z človeka v pamäti jeho blízkych.
Rodinná pamäť je dôležitejšia než sláva
Miguel vstupuje do sveta zosnulých s veľmi jednoduchým cieľom, no postupne zisťuje, že rodinný príbeh nie je zostavený zo všetkých faktov. Mená, fotografie a spomienky tu nie sú iba dekoráciou sviatku; určujú, kto zostáva súčasťou rodiny aj po smrti. Hudobná ambícia sa preto prepletá s pátraním po tom, čo sa v minulosti skutočne stalo a prečo sa zákaz hudby udržal tak dlho.
Héctor do príbehu prináša perspektívu niekoho, kto nepotrebuje ďalší potlesk, ale aby naňho niekto nezabudol. Práve vďaka tomu sa Miguelova predstava úspechu mení. Talent a javisko zostávajú dôležité, no už nie sú jediným meradlom hodnoty. Film dokáže spojiť dobrodružstvo, humor aj dojatie, pretože jeho najväčšia stávka nie je kariéra mladého hudobníka, ale miesto človeka v pamäti vlastnej rodiny.
