Hercule Poirot nastúpi na plavbu po Níle, ktorá má byť elegantným únikom do exotického prostredia. Keď však dôjde k vražde, loď sa zmení na miesto, z ktorého nikto nemôže jednoducho zmiznúť a takmer každý cestujúci má vlastný vzťah k obeti. Smrť na Níle využíva klasický detektívny model Agathy Christie: obmedzený priestor, množstvo motívov a vyšetrovateľa, ktorý musí oddeliť emócie od faktov.
Kenneth Branagh film režíruje a zároveň sa vracia ako Poirot. Gal Gadot patrí k postavám v centre prípadu a okolo nej sa vytvára sieť starých vzťahov, závisti, lásky aj finančných záujmov. Poirot preto nepotrebuje iba nájsť fyzickú stopu. Musí pochopiť, kto klame, prečo niekto zatajuje časť minulosti a ktoré výpovede do seba skutočne zapadajú.
Na lodi sa nedá uniknúť ani pred vlastnou minulosťou
Egyptské prostredie dáva filmu veľkolepú vizuálnu kulisu, no vyšetrovanie zostáva komorné. Pohľad z paluby na rieku kontrastuje s čoraz nepríjemnejšou atmosférou medzi cestujúcimi. Každé nové odhalenie mení význam predchádzajúcich rozhovorov a pripomína, že ľudia, ktorí spolu cestujú, si priniesli konflikty ešte pred nalodením.
Poirot skladá prípad z ľudí, nie iba zo stôp
Smrť na Níle je vhodná pre divákov klasických whodunit príbehov, ktorí si užívajú postupné preverovanie podozrivých. Film nie je postavený na rýchlej akcii, ale na vzťahoch a detailoch. Branaghov Poirot pôsobí sebavedomo, no prípad ho zasiahne aj osobnejšie, než by chcel. Vďaka tomu vyšetrovanie nie je iba logickou hádankou; otázka lásky, straty a žiarlivosti sa vracia v rôznych podobách až do záveru.
