Ryota kedysi získal literárne ocenenie, no dnes žije oveľa obyčajnejší a menej usporiadaný život. Pracuje ako súkromný detektív, prehráva peniaze a s bývalou manželkou Kyoko sa stretáva najmä kvôli ich synovi. Stále však dúfa, že by sa rodina mohla dať znovu dokopy.
Noc, ktorá nedokáže vrátiť minulosť
Hirokazu Kore-eda necháva postavy počas tajfúnu uviaznuť v byte Ryotovej matky. Nútená blízkosť vytvára priestor pre rozhovory aj ticho, no film nesmeruje k jednoduchému zmiereniu. Zaujíma ho skôr okamih, keď človek pochopí rozdiel medzi tým, aký život si predstavoval, a tým, ktorý skutočne žije. Po búrke je preto rodinnou drámou o prijatí vlastných zlyhaní bez veľkých gest.
Ryotova najväčšia prekážka nie je bývalá manželka, ale predstava, že sa ešte môže vrátiť k starému životu bez zmeny
Počas noci u matky sa rodina ocitne v priestore, kde sa nedá jednoducho odísť a preskočiť nepríjemný rozhovor. Kore-eda však situáciu nevyužíva na dramatické priznania. Oveľa viac ho zaujímajú malé gestá, spomienky a praktické veci, cez ktoré postavy ukazujú, čo už medzi nimi nejde obnoviť. Ryota môže byť vtipný a sympatický, no film nezakrýva jeho zodpovednosť za vlastné zlyhania. Tajfún preto nevytvára magickú druhú šancu; len na chvíľu zastaví bežný pohyb a dovolí mu vidieť rodinu takú, aká je, nie takú, akú by ju chcel mať. Aj vzťah so synom ukazuje, že dobrý úmysel nestačí, ak človek opakovane nesplní sľuby, ktoré ostatní potrebujú brať vážne.
