Islandský spisovateľ Andri Snær Magnason sleduje miznutie ľadovcov svojej krajiny a zároveň sa vyrovnáva so stratou milovaných starých rodičov. Rodinný archív preto premieňa na časovú kapsulu, v ktorej sa stretáva osobná pamäť s vodou, krajinou a dlhými časovými mierkami.
Rodinný archív ako záznam krajiny, ktorá sa mení
Dokument režisérky Sary Dosa spája klimatickú zmenu s veľmi osobným materiálom. Namiesto oddelenia rodinnej histórie od prírodného prostredia sleduje, ako sa strata ľudí a strata ľadovcov zapisujú do rovnakého uvažovania o pamäti a budúcnosti.
Réžiu vedie Sara Dosa.
Ľadovec a rodinný archív merajú čas iným spôsobom
Time and Water spája dve straty, ktoré by sa dali ľahko rozprávať oddelene. Andri Snær Magnason sa vracia k starým rodičom a súčasne sleduje miznúce islandské ľadovce, takže osobná pamäť dostáva geografický rozmer. Fotografie, záznamy a rodinné spomienky nepôsobia iba nostalgicky; stávajú sa dôkazom, že krajina aj ľudský život sa menia rýchlejšie, než si pri bežnom pohľade uvedomujeme.
Sara Dosa preto nemusí klimatickú krízu vysvetľovať cez grafy a abstraktné čísla. Silnejšie môže fungovať porovnanie toho, čo si rodina pamätá, s tým, čo už v krajine fyzicky chýba. Dokument má pokojnejší charakter, no téma nie je pasívna: otázka budúcnosti vzniká práve z vedomia, že niektoré zmeny nemožno vrátiť späť ani uchovať iba v archíve. Voda sa tak mení na spojnicu medzi rodinnou históriou, fyzickou krajinou a otázkou, čo zostane ďalšej generácii.
