Najľahšie je stratiť sa v tomto dokumente pri dvoch slovách, ktoré americkému publiku takmer netreba vysvetľovať. Title IX sa v súvislosti s prípadom na Cornellovej univerzite vracia preto, že študentka, ktorá oznámila znásilnenie, využila popri univerzitnej polícii aj osobitný postup školy pre podnety týkajúce sa sexuálneho násilia. Pre človeka, ktorý chce pochopiť jej skúsenosť, je podstatné, že sa obracala na dve rôzne miesta.
Kto pozná konanie zvnútra
V snímke Instadocs: Jane Doe v. Cornell o školskom postupe hovorí aj bývalá pracovníčka Brownovej univerzity Amanda Walsh. Kým ona pozná fungovanie takýchto programov z pracovnej praxe, jedna z absolventiek Cornellu opisuje, čo znamenalo prejsť podobným konaním po vlastnej skúsenosti so sexuálnym násilím. Jej rozprávanie má vo filme svoje miesto aj bez toho, aby sa zamieňalo s výpoveďou ženy vystupujúcej v žalobe pod menom Jane Doe.
Za žalobkyňu sa vo filme vyjadruje jej právnik Thomas Giuffra.
Kto zostal v kontakte so žalobkyňou
Popri nich vystupujú aj dve redaktorky študentských novín. Šéfredaktorka Sophia Dasser v rozhlasovom rozhovore pre NPR vysvetlila drobné, ale podstatné rozhodnutie. Väčšinu kontaktu so ženou nechali na jednej reportérke, aby čo najlepšie chránili jej totožnosť. Z pohľadu diváka to mení význam anonymity. Aj za zdanlivo neosobným označením je konkrétny vzťah medzi novinárkou a človekom, ktorý jej dal dôveru.
Tridsaťšesť minút stačí na to, aby sa pri jednom názve školy vystriedalo niekoľko veľmi odlišných hlasov. Najviac o Cornelli povedia chvíle, keď sa ich skúsenosti dajú položiť vedľa seba a stále medzi nimi zostáva otázka, kto mal študentke vysvetliť ďalší krok.
Fotogaléria



