Dokument Terezy Nvotovej sa vracia k politickému vzostupu Vladimíra Mečiara a k obdobiu, ktoré formovalo Slovensko po roku 1989. Nejde však o klasický životopis politika zoradený podľa dátumov a funkcií.
Mečiarova éra cez historické udalosti aj osobnú pamäť
Nvotová patrí ku generácii, ktorá počas Mečiarovej vlády vyrastala. Do filmu preto vstupuje aj otázka, ako si ľudia na deväťdesiate roky spomínajú a čo z nich zostalo v dnešnej spoločnosti. Archívne zábery a rozhovory sa prepájajú s režisérkinou snahou pochopiť dobu, ktorú ako dieťa vnímala iba čiastočne.
Film sleduje moc, spôsob komunikácie aj polarizáciu spoločnosti, ktoré sa spájali s Mečiarovým pôsobením. Zároveň ukazuje, že politická história nie je iba súbor rozhodnutí na vrchole štátu: jej dôsledky zostávajú v osobných skúsenostiach, rodinách a v spôsobe, akým si krajina vytvára vlastnú pamäť.
Dokument sleduje nielen politika, ale aj spôsob, akým sa na dobu spomína
Mečiarova éra je vo filme zaujímavá práve tým, že existuje v dvoch rovinách. Jednou sú archívne udalosti, verejné vystúpenia a politické konflikty, druhou osobné spomienky ľudí, ktorí v deväťdesiatych rokoch vyrastali alebo dospievali. Tereza Nvotová medzi nimi nehľadá jednoduchú hranicu, pretože kolektívna pamäť vzniká z oboch. Dokument preto môže ukázať, ako politický štýl preniká do bežného jazyka, rodinných debát a predstáv o tom, čo je v spoločnosti normálne. Aj divák, ktorý konkrétne udalosti pozná, tak dostáva inú otázku než iba „čo sa stalo“: čo z tejto éry zostalo v krajine po tom, čo sa samotná vláda skončila.
