Sedemnásťročná Lena sa po sexuálnom napadnutí ocitne v stave, ktorý zasiahne jej vzťahy, správanie aj schopnosť fungovať v každodennom živote. Špina nesleduje iba samotnú udalosť. Tereza Nvotová zostáva pri dôsledkoch a pri tom, ako sa človek pokúša znovu nájsť pocit bezpečia vo chvíli, keď vlastné telo aj okolie prestali pôsobiť dôveryhodne.
Dominika Morávková hrá Lenu bez potreby vysvetľovať každú emóciu dialógom. Film ju sleduje doma, medzi rovesníkmi aj na psychiatrickom oddelení, kde stretáva ľudí s vlastnými problémami. Liečba tu nie je jednoduchým miestom „opravy“. Je to ďalší priestor, v ktorom sa Lena musí naučiť pomenovať hranice, reagovať na blízkosť a postupne prevziať časť kontroly nad tým, čo sa s ňou deje.
Príbeh zostáva pri Leninej perspektíve
Dôležité je, že trauma nefunguje ako jednorazový dramatický zvrat. Vracia sa v drobných situáciách, v reakciách na ľudí aj v tichu. Okolie často nevie, čo presne urobiť, a dobre mienené správanie môže pôsobiť necitlivo. Film tým ukazuje osamelosť, ktorá môže existovať aj medzi ľuďmi, ktorí sa snažia pomáhať.
Citlivá dráma bez pohodlného skrátenia cesty
Špina je náročnejší film práve preto, že neponúka jednoduché emocionálne uvoľnenie. Zameriava sa na mladú ženu, ktorá sa musí znovu rozhodovať o vlastnom živote po skúsenosti, ktorú si nevybrala. Pre citlivých divákov môže byť téma sexuálneho násilia a psychickej traumy ťažká. Zároveň však film pristupuje k Lene ako k plnohodnotnej postave, nie ako k ilustrácii problému, a v tom spočíva jeho najväčšia sila.
