Čierna komédia Šípkari začína pri Pepém, ktorý po odchode z väzenia dostáva poslednú šancu. Namiesto opatrného návratu do bežného života však staví všetko na plán spojený so svetom šípok. Krčmy, podsvetie a ľudia s vlastnými záujmami veľmi rýchlo ukážu, že jednoduchý nápad bol jednoduchý iba v jeho hlave.
Šípky sú presný šport pre človeka s nepresným životným plánom
Komediálny potenciál vzniká z kontrastu. Šípky vyžadujú sústredenie, opakovanie a schopnosť trafiť presne to, čo si hráč zvolil. Pepého život po väzení je opakom: chaotický, plný dlhov, starých kontaktov a rozhodnutí urobených pod tlakom. Čím vážnejšie berie svoj nový plán, tým vtipnejšie pôsobí realita, ktorá mu ho rozkladá.
Krčmové prostredie navyše spája šport s ľuďmi, ktorí sa navzájom poznajú a pamätajú si staré konflikty. Pepé nemôže začať s úplne čistým štítom, ak každý druhý človek vie, kto bol pred väzením. Posledná šanca preto nie je iba právny alebo pracovný pojem; je to otázka, či mu okolie vôbec dovolí správať sa inak.
Tomáš Maštalír a Jakub Štáfek dokážu držať balans medzi krimi a komédiou
Režisérom je Jakub Machala a film má približne 93 minút. Pri kombinácii akcie a komédie je dôležité, aby humor nevynuloval riziko. Ak sa Pepé zapletie s ľuďmi z podsvetia, následky musia byť reálne; práve potom je jeho ostrý jazyk alebo nešťastný plán skutočne smiešny, pretože divák cíti, čo je v stávke.
Šípkari sú najzábavnejší ako príbeh človeka, ktorý si po väzení vybral absurdne konkrétnu cestu k náprave a odmieta si priznať, koľko vecí ešte nemá pod kontrolou. Šípka dokáže letieť rovno k terču. Pepého cesta k normálnemu životu bude pravdepodobne oveľa kľukatejšia.
Svet šípok prináša aj nečakanú komunitu mimo podsvetia. Ľudia, ktorí Pepého poznajú iba ako hráča, nemusia niesť rovnaké predsudky ako starí známi. Takéto prostredie dáva jeho „poslednej šanci“ konkrétny sociálny rozmer: nejde len o vyhnutie sa ďalšiemu zločinu, ale o nájdenie miesta, kde má reputáciu založenú na tom, čo robí teraz, nie na tom, čo pokazil pred väzením.
