Na juhu Nórska na konci sedemdesiatych rokov začne horieť séria lesov, stodôl a opustených budov. Páchateľom nie je neznámy človek zvonku, ale devätnásťročný Dag, syn miestneho náčelníka hasičov.
Podpaľač sa pohybuje medzi ľuďmi, ktorí hasia jeho požiare
Erik Skjoldbjærg od začiatku neskrýva totožnosť vinníka a namiesto detektívnej otázky sleduje, ako môže Dag fungovať uprostred komunity, ktorá mu dôveruje. Po založení ohňa sa vracia medzi susedov a hasičov, akoby bol iba ďalším človekom pomáhajúcim zvládnuť krízu.
Pyroman vychádza zo skutočnej série podpaľačstiev. Napätie preto nevzniká z odhalenia páchateľa, ale z čakania, kedy sa rozdiel medzi jeho verejnou rolou a tajným konaním stane neudržateľný.
Najväčšie podozrenie padá na človeka, ktorý pomáha hasiť
Dag nie je cudzinec, ktorého by dedina vedela jednoducho označiť za hrozbu. Je synom miestneho hasičského náčelníka a pohybuje sa medzi ľuďmi, ktorí po každom požiari prichádzajú zachraňovať majetok. To dáva jeho konaniu znepokojivý rozmer: oheň zakladá niekto, kto zároveň pozná rytmus zásahu, reakcie susedov aj spôsob, akým komunita hľadá vysvetlenie. Nebezpečenstvo teda prichádza zvnútra dôvery, nie spoza hranice obce.
Film môže napätie budovať aj cez otázku, ako dlho je možné prehliadať známky problému, keď sa týkajú človeka, ktorého všetci poznajú od detstva. Rodinné meno a blízkosť k hasičom komplikujú jednoduché podozrenie. Každý ďalší požiar pritom mení pohľad na predošlé udalosti. Pyroman tak nie je iba príbehom podpaľača, ale aj komunity, ktorá si musí priznať, že obraz spoľahlivého mladíka a realita jeho správania sa môžu radikálne rozchádzať.
