Nastenka a Marfuša žijú v jednom dome, no rozprávka ich postaví na opačné strany. Nastenka pracuje, znáša nevľúdne zaobchádzanie a napriek tomu zostáva láskavá. Marfuša je rozmaznávaná a očakáva odmenu bez námahy. Keď macocha pošle Nastenku do zimného lesa, chce sa jej zbaviť, no práve tam vstúpi do príbehu Mrázik.
Čarovný vládca zimy nie je jedinou nadprirodzenou postavou. Film využíva Babu Jagu, lesné bytosti aj premeny, ktoré preverujú Ivana. Ten je síce odvážny a schopný, ale jeho pýcha mu bráni stať sa skutočným hrdinom. Musí sa naučiť myslieť aj na niekoho iného než na seba.
Rozprávka skúša nielen Nastenku, ale aj Ivana
Režisér Alexandr Rou nakrútil Mrázika v roku 1964. Nastenku hrá Natalja Sedychová, Ivana Eduard Izotov, Marfušu Inna Čurikovová a titulnú postavu Alexandr Chvylja. Scenár napísali Michail Volpin a Nikolaj Erdman. Stopáž je približne 79 minút.
Rozprávka preto nestojí iba na kontraste dobrej a zlej dcéry. Rovnako dôležitá je Ivanova premena a spôsob, akým sa postavy učia, že vonkajšia odmena nefunguje bez zmeny správania. Mrázik pomáha, trestá aj skúša, no konečný výsledok závisí od toho, čo sa jednotliví hrdinovia rozhodnú urobiť.
Mrázik pritom nie je jednoduchým automatom na odmeny. Sleduje správanie postáv a reaguje naň, podobne ako ďalšie magické bytosti. Rozprávkový svet má teda pravidlá založené na charaktere. Dobrota, pýcha či chamtivosť sa prejavia v konkrétnych následkoch, vďaka čomu sa morálne posolstvo spája priamo s dobrodružstvom.
Ivanova premena je rovnako dôležitá ako Nastenkin osud
Nastenka od začiatku predstavuje trpezlivosť a dobrotu, zatiaľ čo Ivan prichádza do príbehu so schopnosťami aj sebavedomím, ktoré sa ľahko mení na pýchu. Rozprávka ho preto nechá prejsť skúškami, ktoré nemôže vyriešiť iba silou alebo šarmom. Baba Jaga, premeny a čarovné stretnutia postupne menia spôsob, akým sa pozerá na seba i na druhých. Ich spoločný koniec funguje až vtedy, keď sa zmení aj on. Mrázik tak nerozdeľuje postavy iba na dobré a zlé, ale ukazuje aj možnosť nápravy.
