Guillaume Canet hrá prehnanú filmovú verziu samého seba: úspešného herca a režiséra, ktorý žije s Marion Cotillard a zdanlivo nemá dôvod na paniku. Stačí však poznámka mladej kolegyne, že už nepôsobí dosť „rock’n’roll“, a jeho sebavedomie sa začne rúcať.
Kríza imidžu sa mení na čoraz absurdnejšiu premenu
Canetova postava začne dokazovať, že ešte nie je nudným mužom stredného veku. Zmeny správania a vzhľadu však postupne prestávajú byť rozumnou reakciou na jednu poznámku. Marion Cotillard pritom tiež hrá nadsadenú verziu seba samej a film využíva ich skutočné verejné identity ako súčasť komédie.
Rock’n Roll sa tak pohybuje medzi fikciou a paródiou hereckého života. Namiesto toho, aby sa vysmieval iba kultu mladosti, ukazuje aj to, ako ľahko môže človek prijať cudzí obraz seba samého a začať ho opravovať spôsobmi, ktoré sú oveľa komickejšie než pôvodný problém.
Hudobná cesta dáva kapelám spoločný cieľ, no nie rovnaké dôvody
Rock n Roll môže pôsobiť ako jednoduchá cesta za koncertmi, ale práve spoločný presun odhaľuje, čo jednotliví hudobníci od svojej kariéry očakávajú. Niekto chce úspech, iný potvrdenie vlastnej identity a ďalší iba možnosť pokračovať v hraní. Keď sú všetci odkázaní na rovnaký program a rovnaké podmienky, rozdielne ambície sa prestávajú dať odkladať. Hudba pritom funguje ako priestor, kde sa konflikty na chvíľu stratia, no po skončení vystúpenia sa vrátia v praktickej podobe. Film tak stojí na kontraste medzi slobodou, ktorú rocková kultúra sľubuje, a disciplínou potrebnou na to, aby spoločný projekt vôbec prežil ďalší deň.
