Polina od detstva smeruje ku klasickému baletu. Roky tréningu ju naučili presnosti, disciplíne a tomu, že každý pohyb má správny tvar. Keď však objaví súčasný tanec, prvýkrát sa stretne s prostredím, ktoré od nej nechce iba technicky správny výkon.
Od dokonale vykonaného kroku k vlastnému pohybu
Valérie Müller a choreograf Angelin Preljocaj stavajú film tak, aby tanec nebol iba kulisou. Polinina zmena sa odohráva priamo cez spôsob, akým sa učí používať telo. Klasický balet jej dal pevný základ, no zároveň ju drží v systéme jasných pravidiel. Súčasný tanec od nej žiada osobnú odpoveď a schopnosť riskovať. Príbeh preto nie je o odmietnutí baletu, ale o hľadaní vlastného jazyka v umení, ktoré doteraz poznala najmä ako disciplínu.
Polinina cesta ukazuje, že technická dokonalosť môže byť začiatkom umeleckej slobody, nie jej cieľom
Klasický tréning jej dal kontrolu nad telom, vytrvalosť aj presnosť, no súčasný tanec od nej vyžaduje niečo, čo sa nedá jednoducho zopakovať podľa vzoru. Musí do pohybu vložiť vlastnú skúsenosť a akceptovať, že chyba nemusí byť iba zlyhaním techniky. Film preto sleduje nielen kariérne rozhodnutie, ale aj zmenu vzťahu k disciplíne, ktorá ju formovala od detstva. Polina sa nemusí baletu zriecť, aby našla nový smer; dôležité je prestať vnímať pravidlá ako jedinú možnú definíciu kvality. Vďaka tomu tanečné scény nie sú prestávkou od príbehu, ale najpresnejším spôsobom, ako ukázať, kam sa hrdinka vnútorné posunula.
