Chloé Zhao si pre Hamnet vybrala obdobie, ktoré sa v príbehoch o Shakespearovi často mení na poznámku pod čiarou. Namiesto úspechu londýnskeho dramatika sleduje manželstvo Williama a Agnes, narodenie ich detí a život rodiny rozdelenej medzi Stratford a divadelnú kariéru. Jessie Buckley a Paul Mescal tak nehrajú historické ikony, ale rodičov, ktorých zásadne zmení strata syna. Vďaka tomu zostáva príbeh veľmi osobný.
Film je adaptáciou oceňovaného románu Maggie O’Farrell, ktorá scenár napísala spolu so Zhao. Tento pôvod je dôležitý, pretože rozprávanie nevychádza iba z verejne známych faktov o Williamovi Shakespearovi. Veľkú časť pozornosti presúva k Agnes a k domácemu svetu, v ktorom vyrastajú Hamnet, Judith a Susanna.
Agnes v centre príbehu
Stopáž 125 minút umožňuje sledovať obdobie pred tragédiou aj to, čo nasleduje po nej. Film nespája smútok s tvorbou jednoduchou jednou scénou alebo vysvetľujúcou vetou. Skôr ukazuje, ako sa osobná strata môže pretaviť do umenia a ako odlišne ju prežívajú dvaja ľudia, ktorí stratili to isté dieťa.
Hamnet preto osloví aj diváka, ktorý nepozná O’Farrellovej román. Znalosť Hamleta môže pridať ďalšiu vrstvu, nie je však podmienkou. Jadrom zostáva rodina, láska, smrť a spôsob, akým divadlo dokáže dať bolesti inú formu bez toho, aby ju vymazalo.
Práve preto film nepôsobí ako ilustrovaná hodina literatúry. Historické meno je iba rámcom pre veľmi konkrétnu skúsenosť rodičovstva, odlúčenia a smútku, ktorú dokáže čítať aj divák bez akademického kontextu.
