Lekárka Jenny po skončení pracovného dňa neotvorí dvere neznámej žene, ktorá zvoní pri ambulancii. Na druhý deň sa dozvie, že túto ženu našli mŕtvu. Z malej chvíle, ktorú už nemožno vziať späť, sa stane dôvod, prečo začne pátrať po jej mene a posledných krokoch.
Jedno neotvorenie dverí spustí osobné vyšetrovanie
Jean-Pierre a Luc Dardennovci neskladajú klasickú detektívku plnú zvratov. Adèle Haenel hrá Jenny ako človeka, ktorý cíti zodpovednosť za rozhodnutie, hoci za smrť ženy priamo nezodpovedá. Pátranie preto vedie cez pacientov, políciu aj ľudí na okraji spoločnosti.
Najdôležitejšie nie je iba zistiť, čo sa stalo. Jenny chce, aby neznáma žena nezostala bez mena a bez príbehu. Film tak z jednej profesionálnej chyby rozvíja otázku osobnej viny a hranice medzi povinnosťou lekárky a potrebou napraviť niečo, čo už napraviť nemožno.
Jennyino pátranie je pokus dať meno človeku, ktorého spoločnosť veľmi ľahko prehliadne
Lekárka nezačína vyšetrovanie preto, že by chcela nahradiť políciu. Potrebuje pochopiť následok vlastného malého rozhodnutia a odmieta prijať, že mŕtva žena zostane iba anonymným prípadom. Každá návšteva pritom odhaľuje ďalšiu časť sociálneho prostredia mesta a zároveň preveruje Jennyinu predstavu o profesionálnej zodpovednosti. Čím viac informácií získava, tým jasnejšie vidí, že odpoveď na otázku kto bola tá žena nemusí priniesť úľavu. Neznáme dievča preto funguje bez veľkých detektívnych efektov. Pátranie je civilné, únavné a morálne nejednoznačné. Práve tým film ukazuje, ako ľahko môže človek zostať neviditeľný a aké veľké úsilie niekedy stojí obyčajné odmietnutie tejto anonymity.
