Varšava v decembri 1945. Francúzska lekárka Mathilde pracuje pre Červený kríž, keď ju benediktínska mníška odvedie do kláštora s tajomstvom, ktoré nesmie preniknúť von. Jedna zo sestier rodí a ďalšie sú tehotné po znásilneniach sovietskymi vojakmi.
Medicína vstupuje do priestoru, ktorý chce zostať uzavretý
Mathilde je neveriaca žena zvonka, mníšky žijú podľa pravidiel komunity a predstavená sa obáva škandálu aj následkov pre celý rád. Anne Fontaine preto nestavia drámu iba na samotnej historickej udalosti, ale na konflikte medzi potrebou pomôcť a strachom z toho, čo pomoc odhalí.
Lou de Laâge, Agata Buzek a Agata Kulesza nesú tri odlišné postoje k situácii, ktorú nemožno vyriešiť jedným rozhodnutím. Film sa pohybuje medzi traumou, vierou, povinnosťou a praktickou medicínou bez toho, aby z týchto rovín urobil jednoduché protiklady.
Pomoc znamená narušiť ticho, na ktorom komunita stojí
Mathilde vstupuje do kláštora s jasnou medicínskou úlohou, no veľmi rýchlo zistí, že každé praktické riešenie má aj duchovné a spoločenské následky. Pre mníšky nie je tehotenstvo iba zdravotným problémom; súvisí s traumou, vierou, hanbou a obavou o budúcnosť komunity. Film preto nevytvára jednoduchý spor medzi vedou a náboženstvom. Postavy hľadajú spôsob, ako pomôcť ženám v situácii, na ktorú ich pravidlá nepripravili. Najsilnejšie momenty vznikajú práve vtedy, keď sa súcit dostane do konfliktu s inštitucionálnym strachom a každá voľba znamená, že niečo dôležité už nemožno udržať skryté.
