Jacques Jaujard pochopil ešte pred vstupom nemeckej armády do Paríža, že zbierky Louvru nebude možné ochrániť iba zamknutými dverami. Ako riaditeľ francúzskych národných múzeí pripravil rozsiahlu evakuáciu umeleckých diel na bezpečnejšie miesta po krajine.
Záchrana umenia ako logistická a politická operácia
Dokument Jean-Pierra Devillersa a Pierra Pocharta sleduje človeka, ktorého zbraňou nebola armáda, ale znalosť inštitúcie, plánovanie a schopnosť konať skôr, než sa situácia stala nezvratnou. Medzi presúvanými dielami bola aj Mona Lisa.
Muž, ktorý zachránil Louvre ukazuje ochranu kultúrneho dedičstva ako sériu konkrétnych rozhodnutí pod okupáciou. Hrdinstvo tu nemá podobu bojovej scény, ale dlhodobej práce, pri ktorej jediná chyba mohla znamenať nenahraditeľnú stratu.
Záchrana umenia ako logistická vojna
Jaujardov plán nemohol stáť na jednom hrdinskom geste. Presun veľkých zbierok znamenal evidenciu, balenie, dopravu a výber miest, kde budú diela menej zraniteľné. Práve táto praktická stránka robí príbeh zaujímavým: kultúrne dedičstvo sa zachraňuje množstvom rozhodnutí, ktoré musia byť správne skôr, než sa situácia naplno zhorší. Čas je protivníkom rovnako ako okupácia.
Dokument zároveň pripomína, že múzeum nie je iba budova. Louvre môže zostať stáť, no bez svojich zbierok by prišiel o podstatnú časť významu. Jaujard preto chráni predmety, ktoré presahujú jeho vlastnú kariéru aj jednu generáciu návštevníkov. Film z tejto úlohy nerobí abstraktné vlastenectvo; ukazuje ju ako sériu konkrétnych rizík a organizačných rozhodnutí. Vďaka tomu sa dejiny kultúry prepájajú s veľmi praktickou otázkou, čo všetko je človek ochotný urobiť, aby niečo prežilo vojnu.
