Tri tínedžerky sa po únose ocitnú v uzavretom priestore s mužom, ktorého správanie sa nedá čítať ako správanie jednej stabilnej osoby. Rozpoltený stavia napätie na tom, že Kevinove jednotlivé identity majú odlišné postoje, spôsoby komunikácie aj plány. Unesené dievčatá preto nehľadajú iba fyzickú cestu von. Musia najprv pochopiť, s kým sa práve rozprávajú a či sa dá niektorá z osobností presvedčiť, aby im pomohla.
James McAvoy nesie veľkú časť filmu práve prechodmi medzi identitami. M. Night Shyamalan ich používa ako zdroj neistoty, pretože jedna návšteva môže znamenať hrozbu a ďalšia krátku nádej. Anya Taylor-Joy ako Casey zároveň nehrá iba vystrašenú obeť. Jej postava pozoruje detaily, skúša odhadovať pravidlá väzenia a hľadá spôsob, ako využiť informácie skôr, než sa situácia zhorší.
Napätie stojí na pozorovaní, nie iba na úniku
Film sa preto od klasického únosového thrilleru posúva k psychologickej hre. Dvere, chodby a zamknuté miestnosti sú dôležité, ale rovnako podstatné je, kto ich práve kontroluje. Každá nová identita mení rovnováhu medzi únoscom a zajatkyňami a zvyšuje neistotu okolo takzvanej Beštie, ktorej príchod ostatné osobnosti očakávajú.
Casey proti systému, ktorému musí najprv porozumieť
Rozpoltený funguje najlepšie v momentoch, keď divák vie približne toľko ako Casey. Informácie prichádzajú po častiach a nie každému tvrdeniu sa dá veriť. Film tak spája telesné ohrozenie s otázkou identity a kontroly. Kto čaká len sériu útekov a útokov, dostane omnoho viac dialógov a psychologického napätia; práve tie však dávajú príbehu jeho osobitú atmosféru.
