Dusty a Brad po prvom filme konečne prestali súperiť o to, kto je lepší otec, a dokázali si vytvoriť fungujúci systém spoločnej rodiny. Práve vtedy prichádza nová skúška: spoločné Vianoce. K deťom, manželkám a dvom otcom sa totiž pridajú aj starí otcovia, ktorí predstavujú dva úplne odlišné modely mužnosti a rodinného správania.
Keď prídu otcovia otcov, staré komplexy sa vracajú veľmi rýchlo
John Lithgow hrá Bradovho vrúcneho, fyzicky láskavého otca, zatiaľ čo Mel Gibson prichádza ako Dustyho tvrdý otec, ktorý podobnú otvorenosť nepovažuje za cnosť. Dusty, ktorý sa medzitým zmenil a zjemnil, sa zrazu bojí, že pred vlastným otcom bude vyzerať slabo.
To je pre pokračovanie užitočný spôsob, ako nenarušiť zmierenie Brada a Dustyho umelo. Nemusia sa znovu nenávidieť bez dôvodu. Stačí, že prítomnosť staršej generácie vytiahne z oboch správanie, ktoré si mysleli, že už majú vyriešené.
Vianoce zosilnia každú malú rodinnú súťaž
Spoločný sviatočný pobyt vytvára priestor pre súťaž o tradície, darčeky, pozornosť detí aj predstavu, kto má v rodine posledné slovo. Čím viac sa všetci snažia dokázať, že ich spôsob je ten správny, tým menej pripomína výsledok pokojné sviatky.
Ocko je doma 2 preto stojí na generačnom zrkadle. Brad a Dusty môžu vidieť, čo si zo svojich otcov odniesli a čo nechcú opakovať pri vlastných deťoch. Komédia funguje najlepšie vtedy, keď popri prehnaných konfliktoch nechá zaznieť aj jednoduchú otázku: koľko zo svojho rodičovstva si človek naozaj vybral a koľko iba zdedil bez rozmýšľania?
Do rodinnej rovnice vstupujú v pokračovaní otcovia Dustyho a Brada a okamžite ukazujú, odkiaľ časť správania oboch mužov pochádza. John Lithgow a Mel Gibson predstavujú veľmi odlišné modely otcovstva, takže starý spor sa môže zopakovať v ďalšej generácii. Vianoce sú pritom ideálnym tlakovým prostredím: všetci deklarujú, že chcú príjemný spoločný sviatok, no tradície a očakávania zvyšujú citlivosť na každé malé zlyhanie. Ocko je doma 2 tak rozširuje pôvodnú rivalitu z dvoch mužov na celú rodinnú hierarchiu.
