Jarmila po smrti manžela zostane sama a nevie, čo má urobiť so životom, ktorý sa zrazu úplne zmenil. Nečakaným dedičstvom je kôň Buko, ktorého nechcela a ktorý sa nedá jednoducho odložiť bokom, keď jej začne komplikovať každodennosť.
Kôň ako nechcená povinnosť aj cesta späť medzi ľudí
Alice Nellis stavia príbeh na pomalom návrate Jarmily k svetu mimo vlastného smútku. Anna Cónová hrá ženu, ktorá si musí poradiť s praktickou starostlivosťou o zviera a zároveň s ľuďmi, ktorých by bez Buka pravdepodobne nestretla.
Film preto nepoužíva koňa ako sentimentálnu dekoráciu. Buko núti Jarmilu konať, plánovať a prijímať pomoc. Práve cez tieto malé povinnosti sa začne meniť jej vzťah k budúcnosti aj k predstave, že život po strate ešte nemusí byť iba pokračovaním minulosti.
Buko núti Jarmilu robiť presne tie veci, ktorým by sa po strate najradšej vyhla
Kôň potrebuje každodennú starostlivosť bez ohľadu na to, či má Jarmila chuť niekoho vidieť alebo niekam ísť. Práve táto praktická povinnosť postupne narúša jej izoláciu. Musí sa pýtať, učiť a prijímať pomoc od ľudí, s ktorými by sa inak možno vôbec nezblížila. Film preto neponúka jednoduchú predstavu, že zviera samo vylieči smútok. Buko skôr vytvára situácie, v ktorých Jarmila musí opäť reagovať na svet a robiť rozhodnutia, ktoré nie sú iba o minulosti. Humor vzniká z jej neskúsenosti, no pod ním zostáva téma nového začiatku. Život sa nevracia jedným veľkým momentom, ale cez malé povinnosti, ktoré sa postupne zmenia na vzťahy.
