Dedinská oslava sa po nehode zmení na zdroj paniky. Časť obyvateľov začne incident vysvetľovať ako teroristický útok a dobrovoľný hasič Broňa je rýchlo presvedčený, že za všetkým stojí cudzinec. Jeho kolega Standa sa na rovnaké udalosti pozerá oveľa opatrnejšie.
Strach sa v malej obci šíri rýchlejšie než overené informácie
Adam Rybanský používa dobrovoľných hasičov ako skupinu, ktorá má v kríze pomáhať, no tentoraz sama prispieva k tomu, že sa predstava hrozby zväčšuje. Miroslav Krobot a Michal Isteník predstavujú dva odlišné spôsoby reakcie na neistotu.
Keby radšej horelo je suchá komédia o tom, ako ľahko sa z domnienky stane spoločenský fakt, ak ju začne opakovať dostatok ľudí. Skutočný problém tak vzniká nielen z udalosti, ale z potreby okamžite nájsť vinníka.
Strach dáva jednoduchému vysvetleniu nebezpečnú silu
Broňa chce po nehode rýchlo vedieť, kto je vinný, a predstava cudzieho útočníka mu ponúkne zrozumiteľný obraz nepriateľa. Standa naopak vidí medzery v tom, čo sa medzi ľuďmi začne šíriť ako istota. Ich rozdiel nie je iba povahový. Ukazuje, ako sa v malej komunite môže neistota meniť na príbeh, ktorý je emocionálne uspokojivý práve preto, že všetko zložité zredukuje na jedného podozrivého.
Dobrovoľní hasiči majú v obci prirodzenú autoritu, takže ich reakcie ovplyvňujú aj ostatných. Keď sa Broňa nechá strhnúť podozrením, nejde len o jeho súkromný názor. Film môže cez drobné rozhovory a susedské vzťahy ukázať, ako rýchlo sa domnienka stane spoločenským faktom. Keby radšej horelo preto funguje ako komédia aj ako pozorovanie mechanizmu paniky: ľudia nechcú čakať na nejasnú odpoveď, a tak si radšej vyberú jednoduchú, aj keď pre ňu nemajú dosť dôkazov.
