Stále som tu nezačína ako politický manifest. Najprv ukazuje rodinu Paivovcov pri mori v Riu: päť detí, návštevy, rozhovory a dom, ktorého dvere zostávajú otvorené. Vojenská diktatúra je prítomná v pozadí, kým jedného dňa muži režimu neodvedú Rubensa Paivu. Od tej chvíle sa politika stane súčasťou každej otázky, ktorú musí jeho manželka Eunice položiť, aby zistila, kde je a či sa ešte vráti.
Walter Salles adaptoval memoárovú knihu Marcela Rubensa Paivu. Eunice hrá Fernanda Torres, Rubensa Selton Mello a staršiu Eunice Fernanda Montenegro. Film napísali Murilo Hauser a Heitor Lorega a jeho stopáž je 137 minút. Príbeh je zasadený do Brazílie začiatku sedemdesiatych rokov, keď režim potláčal politických odporcov aj informácie o ich osude.
Najväčšia zmena sa odohráva v Eunice. Zo ženy, ktorá drží domácnosť pohromade, sa stáva človek nútený jednať s úradmi, znášať výsluchy a zároveň chrániť deti pred úplným rozpadom ich sveta. Film neoddeľuje osobnú traumu od historického kontextu: práve zmiznutie jedného človeka ukazuje, ako diktatúra funguje na úrovni rodiny. Stále som tu je preto aj príbehom o uchovaní pamäti. Keď štát odmieta pomenovať, čo urobil, spomienky, dokumenty a rodinné svedectvo sa stávajú spôsobom, ako zabrániť tomu, aby zmizol nielen človek, ale aj pravda o ňom.
Fernanda Torres za úlohu Eunice získala široké medzinárodné uznanie a film sa stal prvým brazílskym víťazom Oscara za najlepší medzinárodný film. Ocenenia nie sú podstatou príbehu, ale ukazujú, že lokálna historická skúsenosť dokázala osloviť publikum ďaleko za Brazíliou.
