Nosferatu Roberta Eggersa sa vracia k príbehu posadnutosti, ktorý patrí k základným obrazom filmového upíra. V centre stojí mladá Ellen a temná väzba na grófa Orloka, postavu, ktorej prítomnosť sa nedá oddeliť od strachu, túžby a pocitu, že niečo dávno potlačené si našlo cestu späť. Film nevníma upíra iba ako monštrum, ktoré treba fyzicky zastaviť, ale ako hrozbu prenikajúcu do osobného života a vzťahov.
Lily-Rose Depp hrá Ellen, Nicholas Hoult jej manžela Thomasa a Bill Skarsgård sa skrýva v podobe Orloka. Willem Dafoe patrí k postavám, ktoré sa pokúšajú pochopiť povahu hrozby. Eggers pritom stavia svet na dobovej atmosfére, tieňoch, chorobe a poverách. Prostredie nevytvára iba historické pozadie; určuje, čo sú postavy schopné považovať za možné a komu budú veriť.
Orlokova sila je psychologická aj fyzická
Najväčšie napätie nevzniká z otázky, či upír existuje. Film ho používa ako istotu, okolo ktorej sa mení správanie ľudí. Ellenina väzba na Orloka dáva konfliktu osobnejší rozmer než obyčajný lov príšery a Thomasova snaha vrátiť sa k nej naráža na sily, ktoré nemožno vysvetliť bežnou logikou.
Horor postavený na atmosfére a osudovosti
Nosferatu je vhodnejší pre diváka, ktorý má rád pomalšie budované napätie, výraznú výpravu a pocit nevyhnutnosti, než pre toho, kto čaká sériu rýchlych ľakačiek. Eggers využíva známy základ, no sústreďuje sa na textúru sveta a psychológiu posadnutosti. Výsledok stojí na tom, že hrôza neprichádza iba zvonka do domu; časť jej sily pramení z väzby, ktorú postavy nedokážu jednoducho prerušiť.
