Vojna policajtov vstupuje do prostredia, v ktorom hranica medzi zákonom a zločinom nie je pevná čiara, ale priestor na každodenné vyjednávanie. Kapitán Miki Mika sa pohybuje vo východoslovenskom podsvetí medzi mafiánskymi skupinami, podnikateľmi, políciou a tajnými dohodami so SIS. Práve systém vzájomných služieb a mlčania vytvára svet, kde môže byť nebezpečné nielen konať, ale aj vedieť príliš veľa.
Miki Mika nie je policajt z bezpečnej vzdialenosti
Do hlavnej úlohy obsadil režisér Rudolf Biermann Alexandra Bártu. Mika nie je postava, ktorá by na chaos hľadela zvonka. Zručne sa pohybuje na hrane zákona a pozná pravidlá prostredia, v ktorom polícia môže za privieranie očí dostávať odmenu. To dáva kriminálnemu príbehu inú energiu než klasické vyšetrovanie s jasne oddelenými stranami.
Biermann má za sebou desaťročia producentskej práce a pri Vojne policajtov sa pustil do samostatnej réžie. Film tak stojí na látke, ktorá je pre slovenské publikum geograficky aj spoločensky blízka: lokálne podsvetie nie je vzdialenou kulisou, ale súčasťou sveta, kde sa stretávajú verejné inštitúcie, biznis a organizovaný zločin.
Kriminálka o systéme, nie iba o jednom prípade
Najzaujímavejším východiskom je práve sieť vzťahov. Ak gangy prežívajú vďaka dohodám a policajti nie vždy stoja mimo nich, osobné rozhodnutia sa okamžite menia na otázku lojality a prežitia. Vojna policajtov preto nemusí fungovať len ako akčná dráma o jednom vyšetrovateľovi. Jej svet naznačuje širší problém: čo sa stane, keď ľudia, ktorí majú pravidlá chrániť, začnú byť súčasťou mechanizmu, ktorý ich obchádza.
