Jan Žižka sa sústreďuje na obdobie, keď z budúceho husitského vojvodcu ešte nebola historická legenda. Ben Foster hrá bojovníka pôsobiaceho v strednej Európe na začiatku 15. storočia, keď sa mocenský spor medzi panovníkmi a šľachtou prenáša aj do otvoreného násilia.
Pred legendou prichádza boj o prežitie
Petr Jákl neukazuje Žižku v čase jeho neskorších víťazstiev, ale ako človeka, ktorý sa ešte pohybuje medzi žoldnierskymi úlohami a osobnými rozhodnutiami. Do príbehu vstupujú Michael Caine, Til Schweiger a Sophie Lowe, pričom vojenský konflikt sa prepája s únosom a bojom o politický vplyv.
Film používa historické meno ako východisko pre akčnú drámu, nie ako úplný životopis. Dôležitý je preto najmä proces, v ktorom sa schopný bojovník dostáva do situácií, ktoré formujú jeho povesť. Jan Žižka tak sleduje jednu etapu života pred udalosťami, s ktorými si ho české dejiny spájajú najčastejšie.
Historická postava tu funguje skôr ako človek uprostred neistého sveta než ako hotový národný symbol
Žižka ešte nemá pozíciu, ktorú mu neskôr prisúdia dejiny, a preto jeho rozhodnutia pôsobia osobnejšie. Žoldnierske skúsenosti mu dávajú schopnosť prežiť v násilnom prostredí, no zároveň ho stavajú pred otázku, komu vlastne slúži a kde má hranicu medzi rozkazom a vlastným presvedčením. Film využíva politický chaos ako zdroj akcie, nie ako školský výklad. Divák preto sleduje najmä človeka, ktorého povesť sa ešte len vytvára. Jan Žižka môže fungovať aj bez detailnej znalosti husitských dejín, no zároveň je užitočné vnímať ho ako fikčnejšie uchopenú kapitolu pred oveľa známejšou etapou jeho života.
